Kostol Krista Kráľa je farský kostol, nachádzajúci sa na sídlisku Sekčov. Jeho stavbu spolu s farskou budovou projektoval Ing. arch. Jozef Troliga, prešovský rodák, žijúci v Banskej Bystrici. Stavba bola postavená v rokoch 1992-1997. Tento rímsko-katolícky kostol bol posvätený 11. 11. 2000 na sviatok Krista Kráľa košickým arcibiskupom Mons. Alojzom Tkáčom.
Poloha
Kostol je napriek zvyklostiam situovaný v doline, pod úpätím príkreho východného svahu. Zvonica, z hľadiska svojej symbolickosti i funkčnosti, je umiestnená oddelene od kostola na východnom svahu z týchto dôvodov :
1. Kostol sme chceli situovať v strede sídliska a nie na periférii.
2. Miesto bolo dostatočne rozľahlé, aby poskytlo relatívne veľký priestor pre kostol, faru i priestranné námestie.
Týmto riešením sa dosiahla unikátna syntéza prírodných pomerov, architektúry, požiadaviek veriaceho ľudu a tiež profánnej úlohy námestia.
Prv než vstúpiš
Ku kostolu, ktorý od svahu oddeľuje iba úzky oblúk farskej budovy, vedie päť lúčovitých chodníkov, ktoré samé hovoria, že v kostole je stred sídliska. Je to naozaj skvelá ukážka chodníkovej architektúry a symboliky. „Všetky cesty vedú do Ríma.“ Medzi chodníkmi rastie tráva a množstvo okrasných drevín.
Kostol je riešený zaujímavou kompiláciou centrálneho a pozdĺžneho typu. Zvonku svojou strešnou architektúrou vytvára dojem latinského kríža, ale tiež aj holubice, či kalicha s hostiou. Na krížení „lodí“ sa nachádza veľký mosadzný kríž. Umocniť vertikalitu kostola majú subtílne a pozdĺžne okná, na vrchu s trojuholníkovým ukončením, pripomínajúce gotické okná. Tri portály sú tvorené presklennou stenou podobného tvaru ako okná kostola.
Farebne je kostol riešený štyrmi odtieňmi oranžovej v štyroch horizontálnych vrstvách. Približne 0,4 m od zeme je sokel vytvorený z asi troch odtieňov svetlého kameňa. Viditeľná časť strechy je hnedočervenej farby, ostatok je čierny. Odkvapové rúry, drevený obklad pod strechou a drevo použité na dverách, oknách a presklenných častiach je tmavohnedej farby. Rovnaká farebnosť a rovnaká materiály sú použité i na zvonici.
Táto architektonická kompozícia je vsadená do nádherného rámu zelene a tak vytvára skutočne skvost nášho sídliska.
KEĎ OTVORÍTE DVERE
…objaví sa pred Vami klasický centrálny kostol. Pôdorys priestoru na slávenie Eucharistie tvorí polkruh resp. „polelipsa“ celá vydláždená travertínom. Ponad celý obvod (mimo svätyne) sa tiahne mohutný chór.
Presbytérium
sa nachádza v strede mysleného kruhu resp. polkruhu, ktorý vytvára bohoslužobný priestor. Z ostatného priestoru je vyčlenené trojstupňovým vyvýšením a centrálna časť (oltár, kríž, svietnik, ambóna, sedes kňaza a dvoch prisluhujúcich) je vyznačená lúčovito vydláždeným kruhom.
Oltár
je zložený z dvoch rovnako veľkých travertínových blokov, v tvare kocky z čelnej strany s prirodzeným reliéfom. Asi dvadsať centimetrovú medzeru medzi nimi v centrálnej časti spája mosadzná guľa o priemere cca 25 cm. Na vrchnej stene týchto dvoch blokov je položená travertínová menza v tvare lichobežníka s vypuklou dlhšou základňou – smerom k ľudu (hrúbka cca 7 cm).
Symbolika: Dva bloky značia dva zákony (dve epochy) SZ a NZ. Mosadzná guľa – ústredný bod oltára, symbolizuje Ježiša Krista, ktorého predpovedá SZ, NZ ohlasuje a na oltári sa sprítomňuje.
Oltárny kríž
Podstavec ku krížu je z úzkeho vodorovného bloku travertínu na pravej strane s dvojnásobným vyvýšením a železným valčekom, na ktorý sa nasúva kríž. Ľavá strana podstavca je zároveň podstavcom pre kvetinovú výzdobu kríža i oltára, keďže podstavec je umiestnený hneď na pravej strane oltára. Kríž je vyrezaný z úzkych hranolov, pričom horizontálne rameno je dosť krátke. Umeleckým opracovaním a aplikáciou jemnej sivej farby je vytvorený dojem, že kríž je rovnako z travertínu. Korpus je vytvorený reliéfnou metódou z mosadzného plechu.
Ambóna
Utvorená z travertínového, zrezaného ihlanu z prednej časti s prirodzeným reliéfom je zavŕšená mosadzným držiakom na knihu, v tvare rozvinutého starozákonného zvitku. Ambóna je situovaná na ľavo od oltára.
Bohostánok
Bohostánok je vytesaný do pravého nosného piliera na hranici centrálneho kruhu. Na túto časť piliera je osadená travertínová doska v tvare domčeka, v strede s mosadznou pologuľou (podobnou ako na oltári), ktorá tvorí dvere do bohostánku. Pod ním je do steny umiestnený malý travertínový „pultík“.
Večné svetlo, zo sýtočerveného priestorovo-reliéfneho trojuholníka, je umiestnené tesne nad svätostánkom.
Socha Krista Kráľa
Nad predsedníckym miestom je vztýčená viac ako dvojmetrová mosadzná socha Krista Kráľa s úmyselne zväčšenými, žehnajúcimi rukami. Vyhotovil ju sochár a reštaurátor z Pezinka Mgr. arch. Štefan Kollár. Je aj autorom krstiteľnice a spoluautorom bronzovo-liatinovej Krížovej cesty. Druhým autorom je Mgr. art. Igor Galuška z Kremnice.
Socha Panny Márie
V kostole sa nachádza od 15. 9. 2001. Pochádza z Landau (pri Stuttgarte). Sestry IBMV tam prišli v roku 1896. V roku 1898 si postavili kaplnku, ktorá bola v rokoch 1926 – 1929 renovovaná a vtedy dali túto sochu Panny Márie na hlavný oltár. V roku 1938 museli sestry opustiť školu a dom, sochu dali do susedného kostola Panny Márie. Počas vojny bol kostol zbombardovaný, ale socha Panny Márie ostala nepoškodená. V roku 1965 po skončení vojny sa sestry opäť vrátili, obnovili školu a Panna Mária sa opäť vrátila do ich školskej kaplnky. V roku 2001 sestry z Landau odišli a obnovenú sochu darovali Kostolu Krista Kráľa. 15. 9. 2001 pri sv. omši o 9. hod. ju d. p. dekan Martin Telepun za prítomnosti provinciálnej predstavenej sestier IBMV – sr. Heleny Bugošovej, ostatných sestier z Prešova, veriacich, detí a mládeže slávnostne posvätil.