Sviatosť birmovania tvorí spolu s krstom a Eucharistiou jeden celok sviatostí uvádzania do kresťanského života.

Prijatie sviatosti birmovania je možnosťou na dovŕšenie krstnej milosti.

Už apoštoli, plniac Kristovu vôľu, vkladaním rúk udeľovali novopokrsteným dar Ducha Svätého. Toto vkladanie rúk sa v katolíckej tradícii právom považuje za začiatok sviatosti birmovania, vďaka ktorej v Cirkvi určitým spôsobom pretrváva turíčna milosť. Aby sa lepšie naznačil dar Ducha Svätého, ku vkladaniu rúk sa pridalo pomazanie voňavým olejom (krizmou). Pomazaním birmovanec dostáva „znak“, trvalú pečať Ducha Svätého.

Účinky sviatosti birmovania:
spočívajú v osobitnom vyliatí Ducha Svätého, aké kedysi apoštoli dostali v deň Turíc:

— prehĺbenie zakorenenia v Božom synovstve;
— pevnejšie zjednotenie s Kristom;
— zveľadenie darov Ducha Svätého;
— zdokonalenie spojenia s Cirkvou;
— získanie osobitnej sily Ducha Svätého na šírenie a bránenie viery slovom i skutkom.

Kto môže prijať túto sviatosť?

Sviatosť birmovania môže a má prijať každý pokrstený, ktorý ešte nebol birmovaný. Keďže je však birmovanie vstupom do kresťanskej zrelosti, z latinskej tradície sa táto sviatosť spravidla udeľuje po dosiahnutí „veku usudzovania“.

Kandidát birmovania, ktorý dosiahol vek používania rozumu, má vyznať vieru, byť v stave milosti, mať úmysel prijať túto sviatosť a má byť pripravený vziať na seba úlohu Kristovho učeníka a svedka v cirkevnom spoločenstve i v časných záležitostiach.

Samotnému udeleniu sviatosti má predchádzať príprava na birmovanie, ktorá vedie kresťana k intímnejšiemu zjednoteniu s Kristom, k živšej dôvernosti s Duchom Svätým, s jeho činnosťou a s jeho darmi a vnuknutiami, aby mohol lepšie vziať na seba apoštolské povinnosti kresťanského života. Preto sa má birmovná katechéza usilovať o prebudenie vedomia príslušnosti ku Kristovej Cirkvi, a to tak k všeobecnej Cirkvi, ako aj k farskému spoločenstvu, ktoré má osobitnú zodpovednosť za prípravu birmovancov.